Nástroj: violončelo

Edition No.: BA-9429

- Priekopnícka edícia Urtext
- S druhou časťou obsahujúcou prstoklad a úklony na základe praktík Brahmsových súčasníkov
- S rozsiahlym komentárom k výkonovej praxi 

Prvé tri časti violončelovej sonáty E mol Johannesa Brahmsa boli zložené v roku 1862, posledná časť bola napísaná v roku 1865. Počas prvých rokov svojho uvedenia bolo dielo prijaté so zmiešaným nadšením. Ku koncu Brahmsovho života sa však už hojne hrala a v prvých desaťročiach 20. storočia sa pevne začlenila do repertoáru mnohých významných violončelistov. Zdá sa, že k jeho propagácii výrazne prispela najmä obhajoba diela Robertom Hausmannom.

Osobitnú hodnotu pre editorov mali tri rané vydania violončelovej sonáty op. 38 od Cornelia van Vlieta a Edwina Hughesa, Huga Beckera a Carla Friedberga, ako aj Juliusa Klengela. Prst a úklony violončelistov van Vlieta, Beckera a Klengela umožňujú lepšie porozumieť ich interpretačnej praxi. Edícia Bärenreiter ako taká prichádza s violončelovým partom označeným prstokladom a úklonom editorov, ktoré vychádzajú z praktík Brahmsových súčasníkov. Poskytujeme aj neoznačenú urtextovú časť.

Dôležitou súčasťou tohto vydania je rozsiahly predslov. V prvom rade informuje o pôvode diel, prvých predstaveniach, ich vydaní, ako aj ranej recepcii. Skutočne pozoruhodný je jedinečný komentár k výkonovej praxi. Redaktori tu vychádzajú z predpokladu, že už niekoľko desaťročí po Brahmsovej smrti sa medzi skladateľovými očakávaniami a interpretačnými praktikami začiatku 20. storočia prehĺbila priepasť. Editori veľmi konkrétnym a praktickým spôsobom sumarizujú niektoré kľúčové problémy v chápaní Brahmsovho zápisu s ohľadom na rytmus a načasovanie, dynamiku a akcentáciu, bodky a ťahy, slrovanie a nelegato, klavírne pedálovanie a overhold, klavírnu arpeggiáciu a dislokáciu , prstoklad sláčikového nástroja, harmonické sláčikové nástroje a vibrato. Touto cestou,
 

Obsah: 

     Predslov