Nenašli ste hľadaný produkt?
Novinky
Newsletter
Mám záujem o newsletter s aktuálnymi novinkami (napíšte email a potvrďte):
2702. J. Teml : Duettina pro dvě flétny
CENA: 11.10 €
kúpiť
kúpiť
Vydavateľ: 
Expedujeme do: 
Zdieľať na Facebooku
Vytlačiť stránku produktu
Upozorniť priateľa na tento produkt
Sledovať cenu produktu
Otázky ohľadom produktu:
amadeo@amadeo.skHodnotenie produktu: 0/5
Nástroj: priečna flauta
Edition No.: R547
Šesť drobných skladieb, Duettina pre dve flauty, Jiřího Temla (nar. 1935) predstavuje niekoľko veľmi charakteristických hudobných tvárí tohto autora. Ich spoločnými rysmi sú okrem iného farebnosť, hravosť, ostré kontrasty, naratívny charakter či mimohudobná inšpirácia.
Tieto kvality je možné chápať ako jednoduchý návod na to, ako Temlove skladby interpretovať. Autor nám napovedá už názvy jednotlivých častí: Malá pantomíma, Dramatická scéna, Spomienka…, konkrétny obsah týchto minipríbehov ale necháva na našej predstavivosti.
Prvá časť, Etuda, je drobnou hudobnou hračkou postavenou na efekte virtuozity. Dôležité je preto zvoliť dostatočne svižné tempo, v rámci ktorého možno prípadne nahradiť efekt dvojitého staccata staccatom jednoduchým.
Na autorove skúsenosti sa hrou na organe pripomína Chorál. Flauty by preto v tejto skladbe mali znieť nie iba ako dve, ale ako celý les píšťal v akordických súzvukoch. Jiří Teml tu volí celkom nezvyčajnú techniku tremola, ktorá môže byť technicky náročnejšia. Kľúčový je však výsledný zvukový efekt, nie technická čistota prevedenia.
Malá pantomíma evokuje dramatický dialóg dvoch postáv. O čom sa ale postavy reprezentované dvoma hlasmi flauty dohadujú, je už na fantázii nás, interpretiek a interpretov, prípadne publika. Podstatou tejto skice je teda energia, gesto a vzájomná živá interakcia oboch hlasov.
Temlovou obľúbenou divadelnou inšpiráciou dýcha aj nasledujúca Dramatická scéna. V tomto prípade ide skôr o atmosféru alebo príbeh než dialógovú situáciu. K vystihnutiu jej charakteru pomôže dôsledné odlíšenie rubatových a rytmických plôch akýmisi filmovými strihmi.
Podobne možno pojať aj Spomienku, ktorá je oproti predchádzajúcej vete výrazne lyrickejšia. Predovšetkým v úvodnej časti av repríze je tak žiaduce podporiť jej teslivé melancholické vyznenie.
Záverečná Tarantula sa inšpiruje talianskym ľudovým tancom tarantellou, ale s Temlovským humorom pripomína aj súvislosť názvu tohto tanca s jedovatou tarantulou. Skladbu vystihuje rýchle tempo a rytmické ostinato paralelného dvojhlasu.
Duettina pre dve flauty sú milým a veľmi prístupným úvodom do prekvapivo rozsiahlej flautovej tvorby Jiřího Temla. Zásadnou výbavou na ich interpretáciu je predovšetkým vlastná fantázia a hravosť tých, ktorí sa do nich pustia.